xixi

xixi

Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
Každý máme svoj ​​šuplík, kam si ukladáme dôležité veci........
xixi

xixi

Láska je ako more ... HLBOKÁ, zradná, KRÁSNA

8Z6LBTBJ.jpg

Keď človek zistí, prečo sa zamiloval, prestáva milovať.

Láska těl je ostřejší než kopí, kterým se krotí divocí sloni. Je palčivější než plamen, je jako šíp, zabodnutý do mysli člověka.
Ak milujete niekoho pre krásu, nie je to láska, ale túžba.
Ak milujete niekoho pre jeho inteligenciu, nie je to láska, ale obdiv.
Ak milujete niekoho pre jeho bohatstvo, nie je to láska, ale záujem.
Ak milujete niekoho pre spojenie týchto vecí, nieje to láska, ale pobláznenie.
Ale ak milujete niekoho a neviete ani prečo, tak to už je láska!
6%20%28101%29.jpg
6%20%28102%29.jpg
Odmítáme ty co nás milují, a milujeme ty co nás odmítají.“
1 094.gif

Bozk je vertikálne vyjadrenie horizontálnej túžby.

images (17).jpg

Najviac vlastne bolí to zbohom, ktoré nebolo ani vyslovené, ani vysvetlené .

5.jpg
.....… ležím opäť, na starom spacáku, vonná tyčinka si ukrajuje zo svojho života a ja som len tak… V riflových kraťasoch s ružovými srdiečkami – viem, mám už svoj vek, ale zvyknem prižmúriť oči, aby som sa oklamala – vychutnávam si lúče slnka ako mačka, tá moja sa ku mne vinie a dožaduje sa hladenia. Uvažujem, že by som pre slniečko nevystrájala, keby sa ku mne tiež niekto privinul a nežne pohľadil. Mám slnko strašne rada. Jeho lúče... Čo už.. Je mi jedno, že je streda, pracovný deň … nevypísala som si ani lístok na dovolenku. Oddávam sa liečbe zo sklamania, zo sveta, z ľudí..no… dnešná doba.. nevážime si tých druhých, máme vysoké nároky, srdce nič neznamená. Zabúdame čo je dôležité.. Sme sklamaní, odchádzame, naše sny sa búrajú. Pálime mosty. Staviame múry..Všetci hľadajú niekoho s kým by chceli zostárnuť..PREČO ? Prečo? Nie je lepšie nájsť človeka ....pri ktorom by sme mohli zostať dieťaťom?? Nestretám veľa ľudí s čistým úsmevom, aj keď sa usmejú - akosi nasilu, oči sa im nesmejú..a ani plakať nevieme. Len tak, úprimne a zo srdca, keď nehráte, a nedbáte, že Vám visí sviečka pod nosom...je škoda tých pravých citov. Kam sa stratili? Samozrejme, občas mozog prestane myslieť a ohlási sa moje podvedomie, či nezbedný čertík, čo sa vo mne skrýva… Tuším v Biblii sa píše: „Nesúďme, aby sme neboli súdení .“ Lenže my ľudia kašleme na múdre posolstvá, nechceme sa podriadiť zákonom vesmíru. Podliehame vzorcom správania, ktoré nám ako vírus naočkovali naši učitelia.A tak si ležím a nalaďujem sa. Učím sa byť sebcom už pár rokov a tak sledujem moje pocity. Myslela som, že to nedokážem, všetci okolo ma o tom presviedčali...ale nedávno mi bolo povedané.."si sebec"..a rozmýšľam, že práve vtedy som sa ako sebec vôbec necítila. Možno bol niekto iba nahnevaný, alebo sklamaný. Uvedomujem si, že keď komunikujete s takým človekom, vtedy ho najviac spoznáte. Vtedy prezradí na seba najviac. Vkladá vám do úst slová, ktoré ste nikdy nepovedali a človek pozná, že to z neho vraví jeho minulosť - že to má zažité. Teda, ak počúvate dobre- a ja viem počúvať. Nik nie je bez chyby. A každý ich aj robí. Aj ja. Najhoršia moja vlastnosť je tvrdohlavosť. Občas spravím opak toho po čom túžim. To ona, moja hlava. V mojom rozjímaní ma prerušilo zvonenie mobilu. Kamoška. Pýtam sa jej či som sa zmenila. Vraj som ten najmenej sebecký človek akého pozná. Ale tie slovká sa mi nesnívali a tak prichádza okamih, keď si dovolím oponovať a poukázať na nebezpečie, ktoré nám môže hroziť, ak budeme kráčať životom s otvoreným srdcom…Stále držím v rukách mobil, mažem sms, ktoré si nikdy neprečítam a ťukám sms, ktoré adresát nikdy nedostane. Obávam sa“, že žijem s otvoreným srdcom celý život a preto si ho musím niekedy aj zatvoriť...chcem byť sebecká - aspoň trošku. veď spravodlivosť nie je - čím viac ľudí získava bohatstvo, tým viac ľudí chudobnie, čím viac vyskakujeme, tým hlbšie padáme, raz sme hore a raz dole. Odsúdené na milosť a nemilosť médií lietajú moje myšlienky od utečencov k láske… ani sa nenazdám a je tu večer a idem,radšej von a dám si s kamošmi malé pivko. S nimi som v bezpečí a chovám sa prirodzene, úplne inak fungujem, keď viem, že som sledovaná, vtedy robím veci, ktoré vôbec spätne nechápem, krčovitý úsmev mi stisne pery keď si spomeniem ako aj nedávno v takej situácii som si sústavne machlila pusu a usmievala sa do zrkadielka, asi som potrebovala, aby sa na mňa niekto usmial... ......Ale teraz mi je fajn. Nepotrebujem ani rúž, ani zrkadielko. Preberáme veci medzi nebou a zemou. A potom, prepneme z reality na „ťahám z vesmíru “ a rehoceme sa ako blbci, lebo sme uverili tomu, že nám je dobre. Alebo v druhom prípade uveríme, že nám dobre nie je a potom je to …sklamanie. A tak sa snažíme pochopiť, prečo sa nám deje to a to... hodnotíme, porovnávame, súdime a odsudzujeme. Keď človek pochopí, že nemusí nič chápať, môže v skutočnosti začať naozaj slobodne žiť. Pozorovať a veriť tomu, že všetko čo prežíva, všetko čo k nemu prichádza, má pre jeho ďalší život nejaký význam. Sklamanie, bolesť, láska...A tak idem „konzumovať “ život a rukami pretvárať svet… môj mozog nech si trochu hybernuje, veď keď bude potreba, strčí mi pred nos tabuľku s nápisom: „Toto sa musíš naučiť.“ Som rada, že som obdarená srdcom, egom, všetkými nedokonalosťami a slabosťami, so všetkou radosťou a utrpením, ktoré mi táto realita umožňuje prežiť. Aj keď platí : „Život praje pripraveným.“..........srelkaa .
sama so sebou.jpg
Jsem tak dobrý v posteli, že občas křičím svoje vlastní jméno. - Autor neznámý -
images.jpg
lubim ta srelkaa.jpg
Oaabrázok1.png
Obraaaaázok1.png
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one